Základná organizácia chovateľov

drobných hlodavcov /morčatá/

Slovak English French German Hungarian Polish Russian

Prihlásenie



Informácie o morčatách

 

Prečo práve morča?

 

Morča je zvieratko vľúdne, mierne a bez štipky agresivity, ktoré sa dá veľmi dobre skrotiť a môže sa tak stať dobrým a príjemným spoločníkom, milujúcim hladkanie a ležanie v ľudskom lone, takže je vhodné ako miláčik či už do rodiny s deťmi alebo aj pre starších ľudí, ktorí hľadajú nejaké pokojné a nenáročné zvieratko.


Kde morča zohnať?

 

Morča možno zohnať bežne v obchodoch so zvieratami, možno ho kúpiť na inzerát od kohokoľvek, kto morčiatko ponúka alebo priamo od chovateľa. Morčatá z chovproduktov sú obyčajne neštandardné jedince hlavne plemena anglické hladké alebo rozeta, ich krížence a tiež krížence krátkosrstých a dlhosrstých morčiat s podlhovastým telíčkom, špicatou hlavičkou a stojacími ušami, no výnimočne sa už dá zohnať v chovprodukte aj čistokrvné morča nejakého konkrétneho plemena, avšak spravidla bez rodokmeňa a akýchkoľvek ďalších informácií. Morčatá v chovproduktoch bývajú najčastejšie mláďatá, treba si však dávať pozor na to, aby človek nekúpil príliš mladé mláďa, ktoré potrebuje byť ešte pri matke alebo nakrytú samičku, pretože pri takejto kúpe môže byť človek čoskoro veľmi nemilo prekvapený, keď mu to milé mláďatko o pár dní doma uhynie alebo mu samička začne podozrivo priberať a o nejaký čas mu porodí mláďatká, ktoré bývajú neraz dôsledkom príbuzenskej plemenitby. Žiaľ, stáva sa to pomerne často, že neseriózny človek predá do chovproduktu veľmi malé mláďatká napríklad vo veku menej troch týždňov, ktoré potom novému majiteľovi doma uhynú, pretože jednoducho nezvládnu opakovanú zmenu prostredia, transport, zmenu podmienok, druhu stravy, spolubývajúcich, všetko toto je pre ne veľký stres, navyše by mali byť ešte minimálne týždeň pri matke a cicať materské mlieko, takže v dôsledku priskorého odstavu, a tým pádom zníženej imunity a stresu, môžu i zo dňa na deň uhynúť.

V inzertných novinách a na internete často vídať inzeráty, že niekto predáva alebo daruje z rodinných alebo zo zdravotných dôvodov už staršie morča. Ujatie sa takéhoto zvieratka je síce ušľachtilý čin, ale treba si taktiež dávať pozor, lebo človek môže ľahko natrafiť na podvodníka, ktorý daruje svoje zvieratko preto, lebo je choré, no a keďže sa mu doň nechce investovať peniaze za lieky, tak sa ho radšej takto zbavuje. Mne sa takéto niečo už stalo, a preto budem nabudúce obozretnejšia, ale samozrejme, že nie každé darovanie musí v sebe skrývať takýto "háčik". Keď sa už rozhodnete ujať sa takéhoto morčiatka, určite si ho pred konečným rozhodnutím dobre prezrite a snažte sa o ňom získať čo najviac informácií.

Zadovážiť si morčiatko priamo od chovateľa je najlepšia voľba, pokiaľ sa jedná o chovateľa seriózneho. Chovatelia chovajú poväčšinou čistokrvné morčatá určitých plemien, ktoré majú aj rodokmeň, resp. preukaz pôvodu. Rodokmeň a preukaz pôvodu obsahujú informácie o predkoch morčaťa troch generácií (príslušnosť k určitému plemenu, genetickú výbavu, farbu predkov, ich mená, chovateľské stanice, z ktorých pochádzajú, krajinu pôvodu a pod.). Sú to zaujímavé informácie, ak máme v pláne venovať sa ďalej chovu, pretože nám poskytujú údaje potrebné k tomu, aby sme pre naše morčiatko vedeli vybrať z genetického hľadiska správneho partnera a dávajú nám určitú predstavu o tom, ako by mohlo vyzerať naše ďalšie morčacie potomstvo. Okrem toho máme pri kúpe čistokrvného morčaťa istotu, že je to naozaj to dané plemeno, ktoré sme chceli. Pri serióznych chovateľoch, ktorých je väčšina, máme tiež istotu dobrého zdravotného stavu, pretože chovatelia nad svojimi chovmi bdejú a dávajú pozor na také veci, ako je napr. príbuzenská plemenitba, kožné parazity, eliminujú z chovu jedince, ktoré by mohli byť nositeľmi dedičných chorôb a pod.

A aká je vlastne cena morčaťa? Morča z chovproduktu stojí asi 3-6,- EUR, morča od chovateľa (čistokrvné s rodokmeňom alebo PP) stojí asi 6-20,- EUR podľa toho, či má predpoklady iba do hobby chovu, do registrovaného chovu, alebo dokonca na výstavy, akú má genetickú výbavu, akého je plemena a pod.

Vo všeobecnosti možno povedať, že či si už morča prinesieme z chovproduktu alebo od chovateľa, spravidla býva po ceste do nového domova a zo zmeny prostredia dosť vystresované. Niektoré morčatá sa z tejto zmeny spamätávajú dva-tri dni, iné dva-tri týždne, no nájdu sa aj také, ktorým úplné privyknutie na nový domov trvá aj pár mesiacov. Toto je však skôr výnimka.

Keď si prinesieme nové morčiatko domov, dáme ho do jeho nového obydlia (akvária alebo klietky, ktoré musíme mať zariadené už pred jeho príchodom) a necháme mu nejaký čas na aklimatizovanie sa. Spočiatku sa môže báť až do takej miery, že sa pred nami bude báť aj jesť, tento strach však v priebehu pár dní opadne. Prvý deň je dobré nechať morčiatko na pokoji, od druhého dňa ho môžeme opatrne vybrať a dať si ho na kolená na handru (na handru preto, lebo sa môže od strachu pomočiť alebo vyšpiniť) a jemne ho hladkať v smere rastu srsti. Takáto „hladkacia“ procedúra môže trvať zo začiatku asi pätnásť minút, môžeme ju párkrát denne opakovať a postupne dĺžku hladkania predlžovať. Keď máme morča na kolenách, môžeme mu ponúknuť kúsok mrkvy, jablka alebo púpavový list, aby sme mu hladkanie a kontakt s nami ešte viac spríjemnili. Ak sa po čase začne morča nepokojne vrtieť a ňuchať okolo seba, vrátime ho do jeho obydlia, lebo je to znamenie, že mu treba pravdepodobne na potrebu. Po čase sa začne morča na "hladkaciu procedúru" tešiť a prestane sa nás báť, pričom sa bude dokonca kvíkaním a inou formou komunikácie dožadovať našej pozornosti. Niektorým morčiatkam trvá úplné privyknutie si na pána mesiac, iným aj rok (ale to je skôr výnimka). V každom prípade treba byť trpezlivý a zbytočne sa neponáhľať, nič nám neujde.


Čistokrvné a nečistokrvné morčatá

 

Rozdiel medzi čistokrvnými a nečistokrvnými morčatami je v ich vzhľade. Nečistokrvné morčatá majú podlhovastý tvar tela, špicatejšiu tvárovú časť a stojace ušnice. Čistokrvné morčatá majú guľatejší tvar tela, zaoblenú tvárovú časť (tupší ňucháč) a sklopené ušnice. Tiež sa u nich dbá na to, aby mali správny tvar tela, rovný chrbát (chybou je napríklad tzv. sedlovitý chrbát), oči veľké a posadené v správnej výške, pričom to isté platí aj o ušiach, a tiež sa u nich posudzuje aj správna intenzita farby srsti, pomer a rozloženie farieb pri viacfarebných jedincoch, správna pigmentácia a pod. Dobrým kamarátom a miláčikom nám môže byť ako nečistokrvné, tak aj čistokrvné morča. Niektoré nečistokrvné morčatá svojim pestrým sfarbením, smiešne dlhým telom a šibalským výrazom v očiach predčia neraz aj svojich papierových príbuzných. Takže keď hľadáme v zvieratku iba dobrého kamaráta, pričom nemáme v úmysle sa venovať registrovanému chovu alebo teda chovu vôbec, tak na tento účel nám rovnako poslúži strakatý kríženec ako aj nádejný výstavný šampión.

Ak sa chceme venovať chovu ušľachtilých morčiat určitých farieb, kresieb a plemien, mali by sme radšej siahnuť po čistokrvných morčiatkach z chovateľských staníc, pretože morčiatka z chovproduktov sú zväčša exteriérovo nedostatočné. Medzi ich najčastejšie chyby patrí subtilná stavba tela, stojace ušnice, špicatá hlavička, premiešané farby, nesprávny pigment a pod.

Aby som bola objektívna, musím konštatovať, že často sa stáva, že morčiatka "bastardíci" sú zdravšie, odolnejšie a dlhšie žijú než morčiatka čistokrvné, ktoré sú niekedy v dôsledku prešľachtenia menej odolnejšie a viac náchylné na niektoré ochorenia. No zároveň pri morčiatkach z chovproduktov často hrozí, že si ich prinesieme domov príliš mladé, gravidné, nakazené svrabom alebo inou chorobou, takže je skutočne len na nás, ako sa rozhodneme a na čo sa rozhodneme "staviť".

 


Ubytovanie

 

Vhodným domovom pre morča je priestranná klietka alebo akvárium. Ťažko povedať, čo je pre morča lepšie, oboje má svoje výhody i nevýhody. Výhodou klietky je, že je v nej dobré prúdenie vzduchu, a že keďže sú zo všetkých strán mreže, nemajú sa k morčaťu ako dostať nevítaní hostia, napríklad nepriateľská mačka alebo pes. Klietka je taktiež ľahšia na prenášanie. Nevýhodou mnohých klietok je, že sú príliš ľahké. Keď v nich morča behá a skáče, skacká s ním aj celá klietka, čo má za následok aj množstvo vysypanej podstielky a výkalov v jej okolí. Na mnohých klietkach sú príliš malé dvierka, takže sa z nich morča komplikovane vyberá. No a v neposlednom rade podľa môjho názoru je na zvieratko cez mreže horšie vidno ako cez sklo.

Výhodou akvária je to, že je na zvieratko dobre vidieť, a že je ťažké, takže sa pri pohybe morčaťa nehýbe celé s ním. Morča nemôže sklo prehrýzť a keďže je akvárium vyššie ako plastová nádoba z klietky, je aj okolie akvária oveľa čistejšie – žiadna, alebo len minimum vysypanej podstielky. Nevýhodou akvária je, že ak by bolo vyššie ako širšie, bolo by v ňom nedostatočné prúdenie vzduchu, čiže by sa mohlo zvieratku zle dýchať. Ďalej je akvárium značne ťažšie než klietka, takže sa ťažšie prenáša a v prípade nehody sa môže aj rozbiť. Morča sa z akvária ľahko vyberá a ak by mal niekto doma morčacieho akrobata, ktorý by z neho vedel vyskočiť, alebo ak by sa človek bál, že do akvária sa môže dostať nevítaný pes alebo mačka, tak jednoduchým riešením je zakryť akvárium pletivom alebo mriežkou (poličkou) napríklad z chladničky a je po probléme.

Minimálna veľkosť akvária (klietky) pre jedno morča je cca dĺžka 70 cm x šírka 35 cm x výška 30 cm, v zásade však platí, že čím je morčacie obydlie väčšie, tak tým lepšie a tiež, že čím viac morčiat plánujeme v jednom akváriu alebo klietke mať, tak tým musia byť tieto väčšie. Napríklad pre štvorčlennú skupinku morčiat odporúčam obydlie s rozmermi cca 120 cm dĺžka, 50 cm šírka a 30-35 cm výška.

Ako podstielka sa pre morčatá najviac hodia hobliny. Dajú sa zohnať v každom obchode so zvieratami, v chovateľských potrebách, v hypermarketoch a tiež aj v mnohých drogériách. Sú relatívne lacné a dobre sajú moč. Pozor na niektoré prašné hobliny, ktoré obsahujú aj piliny – tieto by mohli citlivým morčatám a hlavne mláďatám spôsobiť zápal očí!

Seno a slamu ako podstielku neodporúčam, pretože ich sacia schopnosť je nedostatočná a taktiež neabsorbujú tak dobre pachy ako hobliny. Podstielku meníme podľa potreby, keď už začína byť vlhká a špinavá. Vo veľkých obydliach stačí meniť raz do týždňa, v menších obydliach alebo v obydliach, kde býva viac morčiat, a teda sa podstielka rýchlejšie zašpiní, meníme podstielku asi dva až trikrát do týždňa.

Nevyhnutnou súčasťou morčacieho obydlia je napájačka na vodu, ktorú musí mať morča neustále k dispozícií. Niektoré zdroje tvrdia, že morčatá by mali mať vo svojom obydlí aj misky, ja si to však nemyslím, pretože na základe svojich sedemnásťročných skúseností som prišla k uzáveru, že misky pre morčatá sú zbytočné. Morčatá z nich potravu väčšinou buď vysypú alebo vyhrabú, nahádžu do nich podstielku alebo ich iba prevrátia, resp. ak potravu z nich aj zožerú, po zožratí im začne miska slúžiť ako záchod. Ak chcete dávať morčatám potravu do misky, tak odporúčam misku po zožratí potravy hneď vybrať, lebo v opačnom prípade sa z nej stane malé morčacie WC :-).

Morčacie obydlie odporúčam umiestniť niekam, kde morčatá nebudú izolované od diania v rodine, ale kde nebudú ani príliš rušené. Ide o to, aby si zvykli na rôzne zvuky v domácnosti a prestali sa ich po čase báť (napríklad púšťanie vody z kohútika, smrkanie pánička, hranie rádia, listovanie v novinách, ľudské hlasy a pod.). Na druhej strane ich nedávame ani niekam, kde je neustále rušno, aby z toho neboli v strese. Morčatá sú aktívne cez deň a v noci zväčša spia, takže ich môžeme mať aj v miestnosti, kde spíme. Nájdu sa však aj takí morčací huncúti, ktorí sú chvíľkami hore aj v noci, spravidla vtedy, keď počujú odniekiaľ nejaké ruchy alebo šuchotanie, čo si hneď vysvetlia tak, že im ide dať niekto jesť :-).


Jedno alebo viac morčiat?

 

Morčatá sú spoločenské zvieratá, nemali by teda svoj život prežiť v samote, pretože sa tak trápia a vnútorne chradnú. Ideálne je mať aspoň dve zvieratká, spravidla dve samičky, pretože tie sa spravidla medzi sebou nebijú a dobre sa znášajú. Niekde sa uvádza, že samičky by mali byť spolu od malička, ja mám však také skúsenosti, že aj päť rokov stará samička k sebe prijala malú šesťtýždňovú spolubývajúcu bez väčších problémov. Samozrejme je lepšie, keď zvieratká budú spolu hneď od začiatku, ale ani v budúcnosti nezvyknú bývať problémy s pridaním novej kamarátky. Určite však prvú hodinu treba morčatá sledovať, či sa spolu náhodou nebijú, alebo či starousadlík náhodou nenaháňa a nesnaží sa vyhnať nového spolubývajúceho. Toto správanie je pri zoznamovaní normálne a netreba doň spravidla zasahovať, je dobré ho však spočiatku sledovať, aby sme získali istotu, že novo prídenému morčiatku zo strany starousadlíka nič vážnejšie nehrozí.

Ak chceme, aby mali morčatá zo zoznámenia menší šok, môžeme ich zoznamovať postupne tak, že najprv bude pár dní každé samé vo svojom obydlí, pričom tieto budú neďaleko seba, aby mohli morčatá spolu kvíkaním komunikovať a cítiť sa čuchom, po pár dňoch ich skúsime spolu zobrať na kolená a hladkať ich, potom ich dáme spolu prebehnúť na bezpečnom ohradenom mieste, a až potom ich ubytujeme v spoločnom obydlí. Pred tým je dobré v obydlí vymeniť podstielku, aby sa tam aj starousadlík cítil trochu cudzo, čo povedie k tomu, že si bude menej brániť svoje teritórium. Ja som so zoznamovaním samičiek nikdy problém nemala a vždy som ich zoznamovala priamo a naraz.

Chovať spolu samičku so samčekom nie je vôbec vhodné vzhľadom na to, že morčatá by spolu mávali 4-5 krát do roka mláďatá, čo by nebolo pre samičku dobré a mohlo by jej to spôsobiť enormné vyčerpanie až smrť, pretože sa jedná o pre ňu veľmi náročné obdobie, kedy dáva všetku svoju energiu do starostlivosti o mláďatá. Ideálny počet vrhov za rok pre samičku je 1-2 (podľa niektorých prameňov maximálne 3). Taktiež by sa musel riešiť problém, čo s malými morčiatkami, pretože celá rodina spolu ostať nemôže, lebo onedlho by sa nám spáril brat so sestrou, otec s dcérou, syn s matkou, čo by tiež nebolo vôbec dobré... Samčeka je možné dať u veterinára aj vykastrovať, ale treba počítať s tým, že ešte aj pár týždňov po kastrácií bude schopný samičku nakryť, keďže trvá spravila pár týždňov, kým sa jeho telo zbaví pohlavných hormónov.

Dvaja a viacerí samčekovia sa spolu obyčajne dobre znášajú, len pokiaľ nie sú pohlavne zrelí, no keď dospejú, tak začnú medzi nimi často vznikať súboje alebo si začnú samčekovia navzájom dvoriť, pričom sa môže stať, že dominantnejší samec bude slabšieho alebo slabších v snahe nakryť ich, neustále naháňať a utláčať. Toto sa obyčajne stáva vtedy, keď sú na blízku aj samičky, o ktoré samčekovia, hoci nie sú bezprostredne pri nich, zvádzajú súboje. Existujú však samozrejme aj výnimky, kedy môžu spolu dvaja s viacerí samčekovia vychádzať aj úplne bezproblémovo, pravdepodobnosť je však o dosť nižšia ako u samičiek. Samčekovia spolu vychádzajú dobre obyčajne spravidla vtedy, keď ani jeden z nich nebol zapojený do plemenitby, nebol v prítomnosti samičky a ani samičky nie sú nikde nablízku.

Pokiaľ chce človek chovať iba jedno morča, tak je nevyhnutné, aby sa mu veľa venoval, pretože ako som spomínala, morča je spoločenský tvor a samotou trpí. Ideálne je viackrát za deň aspoň pol hodinku hladkávať morča na kolenách alebo sa s ním inak hrať. Skrotené morčiatka môžeme za určitých bezpečnostných opatrení púšťať aj voľne po byte, ale vždy len pod dozorom.

 

Samca alebo samicu?

 

Pokiaľ chceme chovať iba jedno morča, tak na výbere pohlavia až tak nezáleží, na základe mojich skúseností som však spozorovala, že samčekovia bývajú prítulnejší, smelší a ľahšie sa ochočia. Niektorí samčekovia páchnu trošku viac ako samičky, ale pri správnej hygiéne morčacieho obydlia to nebýva spravidla na prekážku. Samozrejme, sú aj plachí samčekovia a prítulnejšie samičky, aj u morčiat závisí všetko od individuálnej povahy daného jedinca. Myslím teda, že pri výbere jedného morčiatka ako domáceho miláčika, je najlepšie sa riadiť našimi sympatiami a hlasom srdca, ktorý nám obyčajne napovie, ktoré zvieratko je pre nás to pravé.

Pokiaľ chceme chovať spolu dve morčatá, tak odporúčam jednoznačne dve samičky.



Rozmnožovanie

 

Morčatá sú schopné rozmnožovať sa veľmi skoro, uvádza sa, že od cca piateho týždňa veku, nie je teda výnimkou, ak by šesťtýždňový samček nakryl svoju rovnako starú „kamarátku“. Takéto skoré párenie je však značne nežiaduce, pretože organizmus samičky nie je ešte dostatočne vyvinutý a na to, aby bol schopný bez vyčerpania samičky a rôznych možných problémov, až po možný úhyn, zabezpečiť bezproblémový vývoj morčacej matky i jej mláďat. Samca nie je dobré taktiež pripúšťať priskoro, pretože skoré párenie sa môže údajne podpísať pod jeho menší vzrast v dospelosti a staršie samice spravidla neprimerane mladších samčekov od seba odmietajú.

Ideálny vek na prvé párenie pre samičku je od piatich do deviatich mesiacov, určite nie však neskôr ako v desiatich, pretože samičke sa v jednom roku napevno zrastajú panvové kosti, čo by mohlo spôsobiť, že by nebola schopná porodiť mláďatá, takže by mohli uhynúť i oni, i ona, čo určite nikto nechce. Prvý pôrod by teda mal byť do dvanástich mesiacov života samičky. Horná hranica na posledný pôrod sa uvádza niekedy štyri, niekedy päť rokov, závisí určite aj od kondície a zdravia konkrétnej samičky, je to individuálne.

Samčeka môžeme pripúšťať cca od jeho šiestich mesiacov, kedy už obyčajne býva dostatočne veľký na to, aby ho samička akceptovala. Horná hranica u samčekov nie je stanovená.

Samička máva ruju cca každých 14-18 dní (niekde sa uvádza 17-21, je to rôzne). U niektorých samičiek sa ruja prejavuje výrazne, u iných vôbec. Obyčajne sa prejavuje u tých, ktoré bývajú spolu viaceré, u samostatne chovaného zvieratka sa prejavuje zriedkavejšie. Rujná samička drnčí a mrmle, pričom pôsobí, akoby vibrovala a chodí kolísavým krokom a u niektorých je možné zaznamenať aj výtok z pošvy. Prejavy ruje môžu trvať aj dva dni, ale na párenie je samička pripravená najviac 12 hodín. Pokiaľ máme spolu samičku a samčeka, tak samček sa bude pokúšať samičku nakryť aj mimo jej ruje, nebude mu to však z jej strany umožnené – samička ho bude odháňať a môže mu na protest streknúť na znak odmietnutia prúd moču do tváre. Dvorenie samčeka je podobné prejavom ruje samičky – samček „brble“, vibruje, chodí kolísavým krokom a krúži okolo samičky. Samička pripravená páriť sa, sa samčekovi ponúkne zdvihnutím zadnej časti tela, čo samček určite neodmietne. Samotný akt párenia trvá len niekoľko sekúnd. Ak je úspešný, obaja si po ňom olížu genitálie a očistia sa. Keď samček dvorí samičke, tak vylučuje páchnuce látky, kedy môže morčacie obydlie „voňať“ o niečo intenzívnejšie ako obyčajne.

Samička je gravidná okolo 59-72 dní (niekde sa uvádza až 74 dní), obyčajne to však býva 68-70 dní. Nestavia si hniezdo, pretože keď mláďatá prídu na svet (obyčajne v počte 1-4, ale môže byť ich i viac), sú osrstené, vidia, počujú a už niekoľko hodín po pôrode začínajú okrem materského mlieka prijímať i pevnú stravu svojich rodičov. Materské mlieko cicajú okolo 4-5 týždňov. Je to pre ne životne dôležité, a taktiež je pre ne dôležité požieranie výkalov svojej matky (prípadne ostatných samičiek, s ktorými bývajú v obydlí), pretože tie obsahujú dôležité látky pre ich metabolizmus.

Odporúčam dať samčeka pár dní pred plánovaným pôrodom do iného akvária/klietky, pretože samička je ihneď po pôrode opäť v ruji, čo by samec okamžite využil na ďalšie párenie. Nebolo by to dobré jednak preto, že dve gravidity po sebe by mohli samičku vyčerpať, a potom aj preto, že by mohol pri dvorení nechtiac ublížiť ešte nemotorným práve narodeným mláďatám. Ak máme spolu viacero samičiek, ktoré sa spolu dobre znášajú, môžeme gravidnú samičku s nimi nechať i so svojimi narodenými mláďatkami. Stáva sa aj to, že samičky sa pomáhajú o novonarodené morčiatka starať a skutočne som ešte nikdy nezažila, že by malým morčiatkam ostatné spolubývajúce ublížili.


 

Zdravie

 

Za normálnych okolností, ku ktorým patrí pestrá strava, dostatok čerstvej vody, suchá podstielka a hygiena morčacieho obydlia, bývajú morčatá obyčajne zdravé. Keď sa stane, že morča ochorie, býva priebeh tejto choroby obyčajne dosť rýchly. Môže sa stať, že večer je morčiatko ešte celkom v poriadku, ráno je nejaké apatické, a keď sa vrátime domov z práce, je už zle-nedobre. Príčiny niektorých náhlych ochorení alebo úhynov sa ťažko vysvetľujú, a o to ťažšie preto, pretože ako som spozorovala, na Slovensku je dosť málo veterinárnych lekárov, ktorí by vedeli liečiť morské prasiatka. Už trikrát sa mi stalo, že veterinár proste len hádal, čo by mu asi mohlo byť, sám mi povedal, že sa v nich až tak nevyzná, hľadal nejaké informácie v knihe o hlodavcoch, a keď tam nič nenašiel, tak pichol morčaťu silnejšiu dávku antibiotík, než by bolo treba... a morčiatko onedlho uhynulo. To neznamená, že neodporúčam ísť s chorým zvieratkom k veterinárovi. Práve naopak – ísť určite treba, ale treba byť pripravený aj na to, že veterinár nebude celkom presne vedieť, čo chorému morčiatku vlastne je, resp. mu nebude vedieť podať akurátnu dávku liečiva.

Keby som chcela opísať všetky choroby, ktoré by mohli morčiatka sužovať, bola by na to potrebná samostatná, veľmi obšírna kapitola. Sú však choroby, alebo určité "slabé miesta", na ktoré trpia morčiatka najviac. Obyčajne to bývajú tieto:

  • výtoky z očí
  • kožné problémy (svrab, pleseň, roztoče a pod.)
  • hnačka (ktorá môže byť spôsobená rôznymi činiteľmi, napríklad kokcídiami, dietetickou chybou, predávkovaním vitamínom C a pod.)
  • toxémia gravidných samíc (nepríjemné ochorenie gravidných samičiek, ktoré môže spôsobiť potrat a úhyn mláďat aj matky - rizikovými faktormi sú obezita samičky, vyšší vek, stres počas gravidity a pod.)
  • u starších morčiat nádory

Čo sa týka možných výtokov z očí, ktoré som zažila u svojich morčiatok, tak v jednom prípade sa mi výtok z oka na radu veterinára podarilo vyliečiť podávaním Ophtalmo Septonexu, resp. Ophtalmo Framykoinu do postihnutého oka, no a v druhom prípade sa v priebehu pár dní aj napriek podávaniu mastičky výtok z oka tak zhoršil, že oko napučalo z jamky smerom von, stvrdlo ako kameň, zosivelo, morča prestalo prijímať potravu a v priebehu štyroch dní uhynulo. Stalo sa to v čase, keď som bývala na dedine, kde nebol veterinár a v najbližšom meste pôsobil jediný veterinár, ktorý odmietal liečiť hlodavce, pretože sa mu hnusili, takže nemal môjmu morčiatku ani kto pomôcť. Dodnes neviem, čo to mohlo byť, vysvetľovala som si to vtedy pravdepodobne ako nádor v očnej jamke alebo niečo podobné.

Výtoky z očí môže spôsobovať napríklad aj príliš prašná podstielka (hlavne u mláďatiek), cudzie teleso v oku (napr. pilina, smietka a pod.), mechanické ublíženie (napr. zapichnutie sa niečoho do oka, neúmyselné poškrabanie sa a pod.).

Čo sa týka kožných problémov, obyčajne môžu morčatá sužovať rôzne malé vonkajšie parazity ako napríklad všenky, ktoré si môžeme priniesť aj zvonku na tráve, z hoblín, ktoré neboli hygienicky uskladňované alebo aj z predajne, kde sme morča kúpili. Obšírnejšie sa o rôznych kožných chorobách rozpisujem v inom článku.

Hnačka je zdanlivo banalita, ale často býva morčatám aj osudná. Hnačku môže spôsobiť nesprávne kŕmenie, rôzne parazity, ale môže byť aj sprievodným znakom iného ochorenia. Pri hnačke odporúčam diétu v podobe podávania v prvých dvoch dňoch len sena a vody, na tretí deň len sena, suchého chleba a vody a pár dní v takomto režime vydržať. Potom len po veľmi malých dávkach začať opäť podávať malé kúsky zeleniny a ovocia, a sledovať stolicu morčaťa, či sa po požití určitej potraviny opäť nezhorší. Ak sa zhorší, tak túto potravinu radšej vylúčime z jeho jedálnička. Aj s hnačkou mám dvojaké skúsenosti. V jednom prípade trvala jednému môjmu morčaťu napriek diéte a pokusoch o liečbu asi štyri mesiace, a potom sama od seba odišla a ešte pár rôčkov po nej žil. V druhom prípade trvala asi dva týždne, sprevádzala ju strata chuti do jedla a apatia, až skončila po nie veľmi úspešnej liečbe antibiotikami smrťou.

Znie to možno drsne, ale treba byť vždy na všetko pripravený, lebo ak je u morčiatok niečo veľmi zraniteľné, tak je to práve ich metabolizmus. Problém v tomto smere spočíva v tom, že v morčacom tele sa v dôsledku nejakého negatívneho činiteľa (môže to byť napr. veľký stres, zmena prostredia, zmena stravy, psychické problémy alebo nejaké iné skryté ochorenie a pod.) veľmi rýchlo naruší jeho vnútorná rovnováha, zníži sa imunita organizmu, a aj z malého problému sa môže stať veľký. Morčiatku začne haprovať trávenie, premnožia sa mu v črevách "zlé" baktérie, dôjde v nich k nežiaducemu rozkladu, hnačkám, následnej dehydratácií organizmu, strate energie, sily, neprijímaniu potravy, apatie, chradnutiu, a v priebehu pár dní môže byť aj napriek našej snahe s morčiatkom koniec. Môžeme pre neho spraviť to, že akonáhle zbadáme u neho hnačku, ktorej príčinou býva spomínaná následná dehydratácia, ktorá má obyčajne na svedomí vysilenie a úhyn, budeme morčiatku podávať hoci aj na silu zo striekačky (bez ihly samozrejme) vodu, v ktorej zriedime trochu Glukopuru alebo medu a trochu vitamínu C, aby sme mu zabezpečili prísun toho najdôležitejšieho, čo jeho telo potrebuje. Cesta k veterinárovi je samozrejme tiež na mieste. Veterinár môže morčiatku nasadiť antibiotiká v kombinácií s probiotikami alebo probiotiká či antibiotiká samotné (je to na jeho zvážení), môže dať morčiatku infúziu, prípadne ďalšie lieky. Musíme dbať aj na to, aby sme takto postihnuté morčiatko držali v teple a kľude a mysleli na prísun tekutín. Nie vždy sa ho podarí zachrániť, i keď sme pre neho spravili možno maximum, ja som sa tomu naučila hovoriť už "osud"...

Ďalšou možnou príčinou hnačiek u morčiatok môžu byť kokcídie. Kokcídie sú drobné jednobunkové parazity, ktoré žijú v črevách morčiat. Pokiaľ sa v nich nachádzajú v optimálnom množstve, je všetko v poriadku, avšak ak sa v dôsledku niečoho premnožia, môžu narobiť morčiatkam problémy - vyvolať hnačky, chudnutie, oslabenie, u mláďatiek a náchylnejších jedincov aj smrť.

Preto sa odporúča aspoň raz ročne morčiatka preventívne preliečiť proti kokcídiam, a okrem toho vždy aj samičky pred tým, než ich budeme dávať kryť.

Na tento účel sa používajú liečivá z radov sulfonamidov, napr. liek Sulfacox. Sulfacox je liek v tekutej forme, dostať ho kúpiť u veterinára alebo na veterinárny predpis v lekárňach s veterinárnymi liečivami. Jeho cena je okolo 3,80,- EUR za 250 ml fľašku. Dávkovanie pre morčatá je 25 ml liečiva na 1 l vody. Čiže ak máme napr. 500 ml napájačku, rozriedime do nej 12,5 ml Sulfacoxu na 500 ml vody. Schéma užívania je taká, že podávame rozriedené tri dni za sebou, dva dni je prestávka (t. j. podávame ako obyčajne v napájačke iba čistú vodu), a potom zasa tri dni podávame rozriedené liečivo. Odporúča sa dávať každý deň novo rozriedený roztok. Nesmieme podávať gravidným samiciam. Liečivo je vhodné podávať aj malým morčiatkam, ktoré sa narodia, môžeme už od druhého dňa veku v malých dávkach v injekčnej striekačke. Tiež podávame ich matke v napájačke a hlavne samičke i samčekovi pred tým, než budeme kryť.

Morčatá sa môžu kokcidiózou nakaziť aj medzi sebou. Ak má problém s premnoženými kokcídiami jedno morča, veľmi ľahko sa prenesie aj na ostatné morčatá v skupine prostredníctvom vzájomného požierania si výkalov, kontaminovanej podstielky a pod.

Ak abstrahujeme od týchto a iných možných problémov, tak morčatá sa pri dobrej starostlivosti dožívajú päť až osem rokov (niekde sa uvádza až desať).

 

Záver

 

Záverom dodám, že morča je milé spoločenské zvieratko, ktoré je vhodné ako pre staršie rozumné deti, tak i pre dospelých alebo starých ľudí, pretože svojou nekonfliktnosťou a prispôsobivosťou neobmedzuje náš životný štýl, nevyžaduje si veľké náklady, neobťažuje nás svojou prítomnosťou, keď nám to nie je milé, a na druhej strane je vždy po ruke, keď sa chceme dotýkať jeho mäkkého kožúšku a relaxovať s milým malým priateľom v lone.

Morčatá sa pri dobrej starostlivosti dožívajú päť až osem rokov (občas aj viac), a keďže sú aktívne cez deň, sú vhodnými spoločníkmi aj do malých bytov a izieb, kde nás nebudú vyrušovať. Pokiaľ venujeme svojmu novému zvieratku niekoľko týždňov na privyknutie a postupne ho po malých krôčikoch budeme krotiť, získame oddaného kamaráta na niekoľko rokov svojho života. A čo viac, ako dobrého priateľa, si dnes človek môže priať?

 

 

Ing. Miroslava Smolková
CHS Moon Starr